So zaujatím som si prečítal článok aj reakcie a musím napísať, že som prekvapený zasväteným a v podstate objektívnym hodnotením pisateľov, ktoré je na hony vzdialené "zjednodušujúcim" výrokom bývalého českého premiéra, na "počesť" ktorého začal Pivovar Tatran s jeho novým vedením vyrábať 8-ku s názvom Edelmann (nem. zeman).
Snáď ešte niekoľko doplňujúcich poznámok.
Na Slovensku sú pomerne veľké regionálne rozdiely, nielen v ponuke piva. Ak teda autor spomína Oravu a Západné Tatry (Zuberec) tam je napr. podiel piva Matriner až okolo 95%, naopak v Bratislave z asi 700 podnikov je Martiner v jednom jedinom podniku (podiel na trhu si skúste vypočítať sami :-)) Ponuka Martineru sa teda z 99% sústreďuje v Žilinskom a Banskobytrickom kraji (stredné Slovensko), čo je tradičný región pre toto pivo. Pritom však Martiner ako značka patrí Heinekenu, ktorý má podiel na SR trhu okolo 46%! Prakticky teda v každej druhej slovenskej krčme dostanete globálne slovenské značky Bažanta, Corgoňa (ktorý bol tiež pôvodne malou regionálnou značkou z okolia Nitry, ale supermasívne reklamné kampane Heinekenu (oi. tohto roku vydai na reklamu 262 mil. korún za 1-10 mesiac) z neho spravili jednotku v predaji).
Je treba priznať, že bratislavský Stein sa skutočne zlepšil, noví majitelia priniesli nový vietor do plachát nielen v investíciách do výroby, ale aj v marketingu. Žiaľ negatívny image značky je príliš silný a doba kedy sa rozdeľovali trhy v tradičnom regióne tohto regionálneho pivovaru teda v lukratívnych častiach Bratislavy a v okolí (začiatok 90tych rokov) je minulosťou. Preto dnes Stein na bratislavskom korze dostanete len asi v 2 podnikoch a cudzinci ho márne hľadajú. A aj mimo centra dostanete Stein väčšinou v podnikoch najnižšej cenovej kategórie. Stein prevzal aj zaniknutú značku Horden a distribuuje ju v jej tradičnom trnavskom regióne a okrem toho distribuuje aj český Zubr.
Chválu na: "vynikající tmavou šestnáctku Palatín" môžem len potvrdiť, jedná sa skutočne o mimoriadne podarené pivo.
Carlsberg nedostať len v Bratislave a len fľaškový, ale aj čapovaný, aj keď zatiaľ len vo väčších mestách a to iba 1-2 podnikoch. Mohutný je však ich nástup do podnikov s fľaškovým pivom a s podporným predajným materiálom.
Samozrejme Slovensko nie je tak pestrým trhom ako Česko alebo Belgicko, na trhu je možnosť ochutnať iba 66 značiek piva, ale za malú pivnú turistiku určite stojí. Zvlášť, keď sa vydáte mimo Tatier (najčastejšieho cieľa českých a iných zahraničných turistov) a skúsite produkty miestnych brewpubov. Či už je to banskobystriská Perla, ktorá podobne ako Pegas v Brne vznikla zakrátko po revolúcii, Košický Golem, kde technológiu vraj financovali známi českí herci, pivovar Dobrovar neďaleko Zvolena kde dostanete ich pivo za 15.-Sk (čo je približne 12.-Kč!!!), rožňavský Kaltenecker alebo komárňanský brewpub Sigip, ktorý vyrába pivo pod značkou Karl Bier a dodáva do viacerých miestnych reštaurácii. Alebo si vybaviť exkurziu do malého alebo väčšieho pivovaru a ochutnať ich čerstvé nepasterizované, nefiltrované pivo.
Súčasný trh na Slovensku je charakterizovaný prudkým až 15-16% prepadom, oproti roku 2003, ktorý z najväčšej časti zapríčinila kovbojská politika ministerstva financií so spotrebnou daňou na bezprecedentnej úrovni 600.-Sk/hl piva. Pre porovnanie v okolitých pivne vyspelých krajinách, ako je Česko je daň na úrovni 350.-Sk/hl a v Nemecku 370.-Sk/hl. Pivo zdražilo a Slovensko tak vypadlo z prvej desiatky krajín vedúcich spotrebu piva na osobu, kde suverénne vedú priatelia z Čiech. Povráva sa, že veľký podiel na tom má "európska" reformná hviezda, minister financií Ivan Mikloš, ktorý je veľkým milovníkom vína a liehovarnícka lobby. Pivo sa tak stalo obetným baránkom za nižšie spotrebné dane týchto "konkurečných" produktov. Dôsledky sa už dostavujú, ymena orientácie spotrebiteľov na lacnejšie produkty, 3 zavreté pivovary (oi. spomínaný Martinský a Nitriansky, obidva pod kuratelou Heinekenu). Aký bude ďalší vývoj ukáže čas. Len by som sa nechcel dožiť situácie, keď bude u nás z tých 66 značiek len 6 :-((
Ľuboš
www.kamnapivo.sk
Přidávat komentáře mohou pouze přihlášení uživatelé
Snáď ešte niekoľko doplňujúcich poznámok.
Na Slovensku sú pomerne veľké regionálne rozdiely, nielen v ponuke piva. Ak teda autor spomína Oravu a Západné Tatry (Zuberec) tam je napr. podiel piva Matriner až okolo 95%, naopak v Bratislave z asi 700 podnikov je Martiner v jednom jedinom podniku (podiel na trhu si skúste vypočítať sami :-)) Ponuka Martineru sa teda z 99% sústreďuje v Žilinskom a Banskobytrickom kraji (stredné Slovensko), čo je tradičný región pre toto pivo. Pritom však Martiner ako značka patrí Heinekenu, ktorý má podiel na SR trhu okolo 46%! Prakticky teda v každej druhej slovenskej krčme dostanete globálne slovenské značky Bažanta, Corgoňa (ktorý bol tiež pôvodne malou regionálnou značkou z okolia Nitry, ale supermasívne reklamné kampane Heinekenu (oi. tohto roku vydai na reklamu 262 mil. korún za 1-10 mesiac) z neho spravili jednotku v predaji).
Je treba priznať, že bratislavský Stein sa skutočne zlepšil, noví majitelia priniesli nový vietor do plachát nielen v investíciách do výroby, ale aj v marketingu. Žiaľ negatívny image značky je príliš silný a doba kedy sa rozdeľovali trhy v tradičnom regióne tohto regionálneho pivovaru teda v lukratívnych častiach Bratislavy a v okolí (začiatok 90tych rokov) je minulosťou. Preto dnes Stein na bratislavskom korze dostanete len asi v 2 podnikoch a cudzinci ho márne hľadajú. A aj mimo centra dostanete Stein väčšinou v podnikoch najnižšej cenovej kategórie. Stein prevzal aj zaniknutú značku Horden a distribuuje ju v jej tradičnom trnavskom regióne a okrem toho distribuuje aj český Zubr.
Chválu na: "vynikající tmavou šestnáctku Palatín" môžem len potvrdiť, jedná sa skutočne o mimoriadne podarené pivo.
Carlsberg nedostať len v Bratislave a len fľaškový, ale aj čapovaný, aj keď zatiaľ len vo väčších mestách a to iba 1-2 podnikoch. Mohutný je však ich nástup do podnikov s fľaškovým pivom a s podporným predajným materiálom.
Samozrejme Slovensko nie je tak pestrým trhom ako Česko alebo Belgicko, na trhu je možnosť ochutnať iba 66 značiek piva, ale za malú pivnú turistiku určite stojí. Zvlášť, keď sa vydáte mimo Tatier (najčastejšieho cieľa českých a iných zahraničných turistov) a skúsite produkty miestnych brewpubov. Či už je to banskobystriská Perla, ktorá podobne ako Pegas v Brne vznikla zakrátko po revolúcii, Košický Golem, kde technológiu vraj financovali známi českí herci, pivovar Dobrovar neďaleko Zvolena kde dostanete ich pivo za 15.-Sk (čo je približne 12.-Kč!!!), rožňavský Kaltenecker alebo komárňanský brewpub Sigip, ktorý vyrába pivo pod značkou Karl Bier a dodáva do viacerých miestnych reštaurácii. Alebo si vybaviť exkurziu do malého alebo väčšieho pivovaru a ochutnať ich čerstvé nepasterizované, nefiltrované pivo.
Súčasný trh na Slovensku je charakterizovaný prudkým až 15-16% prepadom, oproti roku 2003, ktorý z najväčšej časti zapríčinila kovbojská politika ministerstva financií so spotrebnou daňou na bezprecedentnej úrovni 600.-Sk/hl piva. Pre porovnanie v okolitých pivne vyspelých krajinách, ako je Česko je daň na úrovni 350.-Sk/hl a v Nemecku 370.-Sk/hl. Pivo zdražilo a Slovensko tak vypadlo z prvej desiatky krajín vedúcich spotrebu piva na osobu, kde suverénne vedú priatelia z Čiech. Povráva sa, že veľký podiel na tom má "európska" reformná hviezda, minister financií Ivan Mikloš, ktorý je veľkým milovníkom vína a liehovarnícka lobby. Pivo sa tak stalo obetným baránkom za nižšie spotrebné dane týchto "konkurečných" produktov. Dôsledky sa už dostavujú, ymena orientácie spotrebiteľov na lacnejšie produkty, 3 zavreté pivovary (oi. spomínaný Martinský a Nitriansky, obidva pod kuratelou Heinekenu). Aký bude ďalší vývoj ukáže čas. Len by som sa nechcel dožiť situácie, keď bude u nás z tých 66 značiek len 6 :-((
Ľuboš
www.kamnapivo.sk