Bol som v Holandsku

Cesta cez Rakúsko a Nemecko prebehla vcelku bez problémov a bez väčších zaujímavostí. K jedlu som si dal len nealko Clausthalera a Schlossgolda, nakoľko som bol aj spolušoférom. Pravdupovediac od zastávok počas cesty som si moc nesľuboval. Viac som sa tešil na to čo príde...

Po ubytovaní sa v hoteli na okraji Arnhemu sme sa vybrali na krátku návštevu mesta. Po chvíli chodenia sme k večeri zasadli do miestnej gréckej reštaurácie. K vynikajúcemu jedlu som si dal svetlý ležiak Dommelsch (v pre nás nezvyklých 0,3l pohároch), ktorý sa vyrába v meste Dommeln a spadá pod krídla Interbrew. Po večeri sme sa prešli centrom mesta a k podvečernej sieste sme zasadli na záhradku jednej z obrovského množstva kaviarní.

Príjemný pohľad bol tzv. pivnú kartu. Tá zahŕňala v čapovanej podobe prevažne pivá belgického pôvodu: svetlý ležiak Hertog Jan, pšeničný Hoegaarden, tmavý Leffe bruin, polotmavý Palm a špeciály La Chouffe a Kwak. Fľašky zastupovli Heineken, Duvel, Bavaria, Amstel a nealko Amstel.

Na ochutnávku som si zvolil La Chouffe a Hertog Jan, a z nich u mňa jednoznačne vyhral La Chouffe – „Škriatok“. Tento jantárový špeciál s 8% alkoholu bol naozaj dobrým „škriatkom“.

Ešte pred spaním sme sa vydali na prieskum hotelovej reštaurácie. V čapovanej podobe bola k dispozícii Bavaria, a keďže som ju ešte nepil, rozhodol som sa jej dať šancu. Bohužial (vzhľadom k mojej „mlsnej hube“) ju nevyužila. Typický eurobier. Nehovorím, že sa nedala piť, ale tak nejak som v nej nemohol nájsť žiadnu výraznejšiu chuť. Vo fľaškovej podobe bol k dispozícii ešte všadeprítomný Heineken a belgický ale - Palm.

Po otázke na čašníka či nemajú aj nejaký špeciál typu Lambic alebo Trappistu a jeho následnej odpovedi mi zažiarili oči. Vo fľaškovej podobe mali k dispozícii takmer celý sortiment jediného holandského trapistického pivovaru La Trappe.

Postupne som vyskúšal Blonde (svetlé), Witte (pšeničné), Dubbel a Trippel do kompletného výčtu chýbal len Quadruppel, napriek tomu som bol nadmieru spokojný. Všetko to boli pivá vrchne kvasené, Trippel a Dubel s viac ako 7% alkoholu. Chuťovo – báseň, vynikajúcu zladená chuť všetkých zložiek s miernym nádychom do sladka. Súboj bratov z tohto pivovaru u mňa vyhral Trippel.

Na druhý deň, po pracovných povinnostiach následovala znova návšteva centra Arnhemu. Keďže bolo asi 32°C, zastavili sme sa občerstviť v rovnakej kaviarni ako deň pre tým. Urobili sme to zámerne, a to preto, aby sme mohli ochutnať zvyšok sortimentu. Tentoraz padla voľba na Kwak, Leffe a Hoegaarden. Všetky boli vynikajúce, aj keď pre mňa chuťovo nezvyklé (takmer celá výroba piva na Slovensku a myslím aj v Česku sa zameriava na pivá plzeňského typu). Porovnanie chuti čapovaného a fľaškového Hoegaardenu dopadlo výrazne lepšie pre čapovanú formu, korú vám priniesli vo vychladenom pohári s citrónom a miešadlom.

Potom už nasledovala návšteva obchodíka BOTTELIER , ktorý sme našli náhodou pri blúdení uličkami centra. Oficiálne to bolo niečo ako obchod s vínom a nápojmi. Na jednej strane tohoto obchodu, na regáloch od zeme až po strop boli vystavené fľašky s pivom.

Spočítať druhy bolo prakticky nemožné. Nachádzali sa tu pivá z Ameriky, Austrálie a Európy – hlavne Belgicko a Holandsko. Kto by si nemohol odpustiť Prazdroj ani v Holandsku, mohol si kúpiť aj ten.

Naše polhodinové híkanie, ochkanie a okukovanie vám popisovať nebudem, snáď len toľko, že som si nevedel vybrať. Keby som mal viac peňazí bol by som ochotný kúpiť aj celý sortiment :-))

Čo sa mi tiež páčilo, že predavač bolo ochotný, a vždy poradil alebo prehodil pár slov.

Na spiatočnej ceste do hotela sme sa zastavili ešte v supermarkete, a tam som si nemohol odpustiť doplnenie ďalších zásob piva. Medzi najcennejšie úlovky dňa určite budú patriť pivá z trapistických pivovarov Orval, Chimay, Westmalle, Achel, La Trappe ale aj ďalšie špeciálne a kláštorné pivá holandských a belgických pivovarov...

Ešte jeden postreh na záver. Vždy keď som videl čapovať niekoho pivo, tak nechal prvé 2-3 sekundy pivo odtiecť do odpadu, a až potom, keď začalo tiecť číre pivo, priložil pohár. Srdce mi trhalo pri pohľade na to plýtvanie pivom. Viem, že to je zakorenené v našom správaní, že ani kvapka nesmie vyjsť na zmar, ale možno práve takto by to malo byť, ale to je pravdepodobne na inú debatu.

Holandsko ako pivná krajina sice nemá také pivné tradície ako Belgicko, Nemecko alebo Česká republika, ale určite svojou pivnou rozmanitosťou môže uspokojiť želania každého pivného znalca. Preto by som rád všetkým odporučil aby pri návšteve Holandska využili možnosti ktoré poskytuje a obohatili svoje pivé znalosti o kúsky z tejto krajiny.

Keďže mám v najbližšom čase o večerné degustácie postarané (trapisti sa už chladia), takže mi nezostáva nič iné ako povedať vám tot ziens en proost!