Dovolenka v Čechách III. (z Kutnej Hory cez Kadaň do Strakoníc)

Deň piaty.
Nový deň nás privítal slnečným počasím a jasnou oblohou. Asi po hodinovom blúdení a najazdených 20 km po Kutnej Hore sme našli podnikovú predajňu, kde si môžete kúpiť fľaškové pivo, suvenýry a nechať naplniť súdok, to všetko za pomerne priaznivé ceny.

Potom už nasledoval jeden z najstrastiplnejších presunov našej dovolenky. Od Uhlířských Janovíc, kde sme zaregistrovali posledné štíty Dačického až do Berouna sme nenašli vôbec ale vôbec nič zaujímavého okrem štítov Staropramena a G!!! V jednej malej dedinke 3km od hlavnej cesty sice boli štíty Ferdinanda a Lobkowicza, ale tam otvárali až po 17:00.

Zo zlého sna nás vytrhol až obed v minipivovare v Beroune. Porcia „Pivnej Bašty“ bola naozaj veľká a chutná, a taktiež svetlý aj tmavý Berounský Medvěd splnil moje očakávania. Minipivovar je holt minipivovar.

V Roztokoch u Křivoklátu sme sa dozvedeli, že miestne pivo zatiaľ ešte nie je, a kedy bude tiež nevedeli.

Najviac z dnešného dňa som sa tešil na stretnutie s obnoveným Bakalárom. Podľa informácií, ktoré sme mali sme s istotou zamierili na železničnú stanicu. Nad vchodom sa sice húpal štít pivovaru pôvodného, ale z pípy tiekla lahodná 12-tka, z pivovaru obnoveného. Chuťovo vynikajúce pivo, bez rušivých pachutí, skrátka pivo, na ktoré by som si vedel veľmi rýchlo zvyknúť. Bohužial času nebolo moc, takže sme sa museli hneď pohnúť ďalej.

Apropo staničná reštaurácia Rakovník. Taký mix propagácie som ešte nevidel a to som toho pochodil naozaj dosť. Poháre: Žatec, Samson, Bakalář, Louny, Bernard, stojanky: Žatec, obrusy: Žatec, Bernard, reklamy: Bernard, Louny, Rakovník, Žatec, poplníky: Platan. Uf, slušný mix. Ešteže majú všetci plné ústa marketingu.

Po ceste smerom do Loun sme prešli oblasťou Krušovíc, ale už v dedinke Ročov sme zaregistrovali štít Lounského pivovaru. V ponuke okrem Lounského piva mali aj Žateckú 11-tku, takže o zastávke bolo rozhodnuté. Chvíľu sme posedeli a ja som samozrejme ochutnal obe pivá. Túto dvojkombináciu sme zaregistrovali ešte v Citoliboch, potom už podnikom velili Louny.

V pivovarskej predajni v Lounách si môžete kúpiť fľaškové pivo a obmedzenej miere si na svoje prídu aj zberatelia. V Lounach sme ešte v jednej reštaurácii ochutnali skvelú svetlú 10-tku.

Po ceste do Žatca sa moc podnikov nenachádzalo, v tých čo sme minuli, väčšinou ponúkali pivo žatecké alebo lounské.

Žatečáci sú patrioti. V drvivej väčšine podnikov ponúkali miestne pivo, čo ma však zaskočilo, bol prechod Sport Baru (poznáme ho z minulosti) na Louny. Pritom to dlhé roky bola neoficiálna pivovarská pivnica. Napriek tejto zmene je určite lepšie prejsť na Louny než na G.

Po troch točených žateckých sme sa už museli presunúť do cieľa dnešnej etapy - do Kadane, kde sme mali ubytovanie.

Večer vyplnila návšteva reštaurácie Rozkvet, kde točia Žatec aj Louny a oboje naozaj chutili. Škoda, že bol večer taký krátky.

Deň šiesty.
Hneď po raňajkách sme opustili ubytovňu a vydali sme sa smerom na Cheb. V Klášterci nad Ohří sme ešte videli nejaké štíty Loun, a to by bolo asi tak všetko až do Chebu. Dalo by sa to nazvať "one G show" Aj keď bolo dosť teplo, bolo to málo na to, aby sme sa niekde zastavili na jedno. Dosť smutné zistenie v kraji, kde ešte pred pár rokmi mali dva pivovary a nie zrovna najmenšie. Nikto ma nepresvedčí, že Plzeňský Prazdroj nekupoval pivovary v Chebe a K. Varoch len kvôli trhom, ale to je na inú debatu.

Po krátkom hľadaní (vďaka Bohu za mapy z internetu) sme zastavili pred hranatou stavbou na Pastýřskej ulici. Jedinou zmienkou, že sme pred minipivovarom bola ceduľa na zemi pred vchodom do vnútra, kde bolo napísané, že ponúkajú svetlú kvasnicovú 10-tku a 14-tku.

Keďže som desiatkar, začal som ňou. Už od pohľadu bolo to pivo akési číre, asi majú dobrú filtráciu, pomyslel som si. Už po prvom napití sa mi však tá chuť videla nejaká známa. " říz, barva, hustá pěna, vyvážená chuť" No to je... Ale nie, veď som si pýtal ich vlastné, chebské. Možno mi nerozumel a natočil mi G, ktoré tu majú na sútoči. Ako ďaľšie som si pre istotu dal 14-tku, tá bola očividne kvasnicová a o poznanie tmavšia, chuťovo vynikajúca. Jediné čo mi kazilo dokonalý pôžitok bolo značkové sklo Gambrinus. Pri odchode som sa pre istotu ešte raz opýtal či to bola naozaj domáca 10-tka, hostinský povedal, že ano, takže si to radšej naivne budem myslieť aj ja. Až taký naivný sice nie som, ale tú trochu naivity v prospech dobrého pocitu obetujem.

Ďalej už nasledoval presun smerom na Chodovú Planú. Po ceste sa so železnou pravidelnosťou obajvovali štíty giganta, až do Chodovej Planej. Tam akoby mávnutím čarovného prútika zmizli G štíty a hojne sa objavovali štíty Chodovaru. Vývesný štít Chodovaru sme videli v Těchlovicach a Víchove. V pivovarskej predajni majú kompletný sortiment piva a minerálok, ktoré v pivných fľašiach (aspoň pre mňa) vyzerajú zvláštne. V miestenej reštaurácii Ve skále sme sa chceli občerstviť nejakým tým kvasnicovým, ktoré tam hojne propagovali, ale po 10 min, bez toho, aby sa pri nás obsluha zastavila sme to vzdali a pokračovali v ceste. Skupina nemeckých dôchodcov bola v danej chvíli asi zaujímavejšia ako my dvaja.

Hlad sa ohlásil v dedine Černošice, kde sme sa najdeli v motoreste u Vlčáka, a po obede som si doprial aj jednu Chodovarskú 11-tku. Takže som napokon mal možnosť Chodovara ochutnať. V miestnych potravinách sme si kúpili ešte nejakú tú fľašku a potom sme už smerovali do Dobřan..

Tam sme v miestnom minipivovare, ktorý vyzerá ako ostrov v červenom mori ochutnali svetlú desiatku. Mali aj svetlý 17 stupňový špeciál nazvaný Dobřanský Sekáč, ale v 35° C, ktoré boli vonku, som jednoducho nenašiel odvahu.

Ďalší presun po okolí Plzne nebudem popisovať, myslím, že je jasné, čo tam vládlo.

Najbližšie sme sa zastavili v Březnici. Naša cesta smerovala do novootvorenej pivovarskej reštaurácie, kde skvelá svetlá 10-tka aj tmavá 13-tka fantasticky v teplom počasí bodli. Tažko sa odchádzalo od takého skvelého piva. V rámci kultúrnej vložky sme si pozreli miestny zámok a stavili sme sa ešte na vrátnici pivovaru, ktorá plní aj funkciu pivovarskej predajne.

Záver dňa vyplnil presun do Strakoníc, jedinou zaujímavou vecou bol štít Dudáka v Uzeniciach.

Po ubytovaní v kempe sme sa vydali do mesta za Dudákom a Nektarom. Nájsť strakonické pivo v Strakoniciach je dosť ťažké, podniky so strakonickým pivom, ktoré sme našli bvy sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky, zato Budvar a iný sa na vás smiali prakticky z každého rohu. Šťastie sa na nás nakoniec usmialo a našli sme podnik, kde mali na čape svetlú 11-tku a kvasnicového Sklepáka. Po ceste späť do kempu sme si ešte v kiosku vedľa Otavy dali fakt skvelú Měšťanskú 10-tku a potom sme sa už pobrali oddychovať po dlhom dni.