Dovolenka v Čechách II. (zo Žamberka do Kutnej Hory)

Deň tretí.
Naša prvá cesta tento deň viedla do Pardubíc. Cez všetky dedinky kade sme išli sme nenašli nič zaujímavého. Netvrdím, že tam nie sú zaujímavé podniky, ale sú asi mimo hlavnej cesty a teda boli pre nás dobre schované. Prvou lastovičkou bol vývesný štít Pernštejna vo Vejvanoviciach, bohužial otvárali až poobede.

Trocha sme odbočili smerom do Medlešíc do miestneho minipivovaru, kde je aj reštaurácia, bohužial však otvárala až o 14:00. V pivovare sa nám podarilo získať aspoň nový polliter a potom sme už bez meškania smerovali do Pardubíc.

Po ceste sme ešte v Mikuloviciach zaregistrovali štít Rychtářa a priamo v Pardubiciach viackrát štít Zlatopramenu. V pivovarskej predajni kúpite komplet sortiment piva aj suvenýrov, a pokiaľ máte čas, vrelo odporúčam vedľajšiu pivovarskú reštauráciu, kde sa dá najesť a ochutnať celý sortiment pardubického pivovaru, vrátane piva kvasnicového. Neodpustím si malú poznámku o tom, že domáce pivo je v Pardubiciach a ž príliš neviditeľné. Ale dúfam, že to je len môj dojem, a že sa mýlim.

Točeného Pernštejna sme si dopriali v Sezemiciach "U Labutě", čo by som zhodnotil ako: prostredie divné, ale pivo fantastické. Ale aj takéto podniky nižšej kategórie majú svoju výnimočnú atmosféru.

Smerom na Náchod sa v Bělči n. Orlicí nachádza pivovar u Hušků, ale aj tam otvárali až o 14:00, takže Cara snáď ochutnáme niekedy nabudúce.

Ani v Dobruške sme nepochodili lepšie. V pivovare má predajňu Rychtář, pod ktorého miesty Rampušák patrí. Podľa slov predavačky už bola uvarená prvá várka znovuzrodeného Rampušáka, čo bolo ale dávnejšie, točili ju výhradne v reštaurácii v pivovare(otvára až poobede) a pravdepodobne už bude celá vypitá. Chystajú sa však ďalšie várky, takže časom by mal byť nový Rampušák dostupnejší.

V Dobruške ako takej bolo vidieť prítomnosť Primátora, ochutnal som 12-tku a musím povedať, že bola skvelá. Náchod sme prešli len zrýchla, predajňa pri pivovare bola kompletne vybavená a v prípade záujmu si priamo v nej môžete vychutnať aj nejaké to točené pivo.

Cieľom ďaľšej cesty bol pivovar v Broumove. Pretože sme vedeli, že v Broumove je vcelku problém zohnať točeného Opata, zvolili sme zastávku v obci Ostaš, kúsok pred Broumovom. Aj keď ešte oficiálne nemali otvorené, pán hostinský nám bez akýchkoľvek problémov natočil skvelú olivětínsku 11-tku. Ako sa ukázalo neskôr, bolo to riešenie prezieravé. Pivovarská predajňa je v pondelok otvorená len doobeda a reštaurácia zase až od 15:00 poobede. Priamo v pivovare sme zohnali nejaké suvenýry a vydali sme sa na ďalšiu cestu.

Šťastie sa na nás predsa len usmialo a dovolilo mi vypiť ešte 2 skvelé 11-tky z pivovaru v Broumove v malej dedinke Hynčice.

Potom sme už voľnou jazdou prešli do oblasti Krakonoša, korého štíty sa pravidelne vyskytovali počas celej cesty do Trutnova. Tam sa nám potvrdilo to, čo sme z minula vedeli, že miestna pivovarská predajňa patrí medzi najlepšie vybavené v celej ČR. Dobrou správou je tiež pripravované otvorenie pivovarskej reštaurácie, podľa toho čo sme mali možnosť vidieť, je to otázka už len krátkeho času, pretože práce vo vnútri očividne finišovali.

Nasledovala zastávka vo Vrchlabí, v miestnom minipivovare, kde majú naozaj bohatú ponuku točeného piva, pre ochutnávku som zvolil višňové, chuťovo zaujímavé, netradičné pivo. Nepríjemnou časťou návštevy bola absolútna neochota čašníka predať nám pohár s logom miestneho pivovaru, aj keď ich očividne ma pulte mali dostatok. Na môj návrh, že by som ho samozrejme zaplatil mi povedal, že ak to nechápem, tak mi to zopakuje ešte raz a dôraznejšie: NIE, načo sa obrátil ku mne chrbtom a začal sa rozprávať s kolegom. Asi sú zvyknutý hlavne na Nemcov, ktorých tam bolo mimochodom v čase našej návštevy dosť.

Po tejto nemilej skúsenosti sme sa presunuli do malej dedinky Dolní Kalná, do miesteho kempu. Odtiaľ sme v zápätí vyrazili do dediny, kde sme vedeli, že tam točia Krakonoša. Nemýlili sme sa. Večeru v reštaurácii Na Fare sme zapili skvelou 12-tkou Krakonoš. Musím povedať, že trutnovské pivo patrí do prvej trojky mojich najobľúbenejších českých pív.

Potom sme sa vrátili do kempu a uložili sme sa na spánok, aj keď sa mi od Krakonoša vstávalo ťažko.

Deň štvrtý.
(z Dolní Kalnej do Kutnej Hory) Z kempu sme sa vydali priamo do pivovaru v Novej Pake. Predajný stánok sa nachádza oproti bráne pivovaru a dá sa v ňom kúpiť celý sortiment miestneho piva vrátane suvenýrov. V meste však boli bohužial všetky podniky s novopackým pivom ešte zatvorené, a čas na čakanie sme nemali. Snáď niekedy nabudúce budeme mať možnosť...

Potom sme už vyrazili smerom na Liberec. Cestou sme zaregistrovali štíty Samsona v Košťálove, Holby v Semilách a nášho domáceho Bažanta v Železnom Brode. Čím viac sme sa však blížili k Libercu, tým viac sa na podnikoch objavovali štíty Sviján. Na margo ciest v okolí Liberca: tak blbo označené cesty, to som ozaj dlho nezažil.

Po krátkom blúdení sme napokon zastali pred pivovarom vo Vratislaviciach, kde sa dá zohnať ozaj lacné pivo a aj nejké tie suvenýry pre zberateľov. Na to že vo Vratislaviciach majú vlastný pivovar, jeho vývesné štíty sme našli len na 2 reštauráciách pri ceste. Až prekvapujúcu prevahu mali Svijany. Je pravdou, že sme nezašli bližšie do centra, ale na hlavnej ceste do Jablonca to bolo naozaj zúfalé.

V Liberci, miestnej časti Starý Harcov môžete ešte nájsť minipivovar Vendelína Krkošku. Ale aj tam otvárali až o 14:00 a čakať sme taktiež bohužial nemohli.

V nedávnej dobe pôsobil v Liberci aj minipivovar u Vozků, a tak sme si povedali, že za pozrenie nič nedáme. Na naše šťastie sme tam zohnali posledný kus skla s logom pivovaru. Aspoň niečo po nie príliš vydarenom začiatku dňa.

Najbližšou zastávkou sa stal Malý Rohozec. Po ceste sa ako päsť na oko vynímal štít lounského pivovaru v malej dedinke Jenišov.

V Malom Rohozci sa nám naskytol príjemný pohľad na pivovar, ktorý bol prakticky jednou nohou už v hrobe. V pivovarskej reštaurácii sme sa dobre najedli a pochutnali sme si na skvelej 11-tke, pre mňa jedným z naj pív v celej ČR.

Počas celej cesty sa pomerne často vyskytovali štíty Zlatopramen, ale priznám sa, že mi je "zaplienenie" Zlatopramenom milšie než Gambrinusom.

Smerom na Mladú Boleslav sa pomerne hojne objavovali štíty Sviján a Kláštera, čo bolo vcelku potešujúce. Svijany sme len preleteli, pretože predajňa bola zatvorená a pivo sme už v minulosti ochutnali viac ráz.

V predajni Kláštera sme si kúpili nejaké to fľaškové pivo a zvolili sme smer Podkováň.

Po ceste sme sa v malej dedinke Katusice zastavili na točenú 12-tku, a poviem vám, nemala chybu. Túto reštauráciu sme mali vyskúšanú už z minula a išli sme tak povediac na istotu. Milá pani hospodská, fantastické pivo, slniečko hrialo, kľudné posedenie, človek má hneď pocit, že má prečo žiť. Potom sme sa zastavili v pivovare, kúpili sme si nejaké sklo a potom už nasledoval presun do Ďeteníc.

Kto ich nenavštívil, neuverí. Pri dverách nás uvítal pozdrav: Pozdrav Pánbůh holoto bídná, co budeme chlastat? Tento minipivovar je povestný tým, že verne znázorňuje prostredie stredovekej krčmy. čo sa týka piva, nemalo chybu a to ako svetlé, tak aj tmavé. Manželka musela piť nealko pivo z fľaše, v stredoveku poháre asi nemali...

Po prehliadke okolia pivovaru a zámku sme sa vydali na ďalšiu cestu. V dedinke Oskořínek som neodolal ponuke Postřižinského piva, Nymburská 10-tka bola veľmi dobrá.

Počas prejazdu Nymburkom človek vôbec nemá pocit, že sa nachádza v meste, kde majú vlastné pivo. Všade sa ukazovali štíty gigantov. Ešteže sú v Nymburku aj podniky okolo námestia, kde sa s miestym pivo stretnete podstatne častejšie.

V Kutnej Hore sme si našli ubytovanie v miestnom kempe a po krátkom oddychu sme sa vydali na prieskum okolia. Zvyšok večera sme strávili v malej krčmičke s 10-tkou a 12-tkou Dačickým. Musím povedať, že to bol veľmi príjemný zvyšok večera.