Dovolenka v Čechách I. (z Nového Mesta cez Hlučín do Žamberka)

Spomenuté pivá vychádzajú len z nášho pozorovania, pretože nebolo v našich silách zisťovať, či v danej hospode naozaj točia to, aký majú vonku štít. Takisto sme nehľadali všetky podniky v každej dedine, naše popisy vychádzajú z toho, čo sme videli pri prejazde cez dedinu, zväčša po hlavnej ceste.

Aby som ešte na začiatku upresnil, pokiaľ píšem "ochutnali" myslím tým hlavne mňa, manželka sa obetovala a robila mi počas dovolenky šoféra, za čo jej patrí moja veľká vďaka.

Začali sme cestou do Uherského Brodu. V niekoľkých dedinách sa húpal štít Janáčka, v Květnej hneď za hranicou sme objavili dokonca třeboňského Regenta.

V pivovarskej predajni v Uherskom Brode môžete zohnať kompletnný sortiment miestneho pivovaru a môžete si aj pri fľaškovom pive posedieť. Taktiež zberatelia nájdu niečo pre nich.

Z Uh. Brodu sme sa vydali smerom na Vsetín. Až po Bojkovice sa so železnou pravidelnosťou objavovali štíty Janáčka, potom sme už nachádzali len štíty veľkovýrobcov. Po Vsetín sme zaznamenali ešte prítomnosť Černej hory v Bojkoviciach, Samsona v Lidči a Bernarda v Jablůnke, Jarcovej a Mořkove.

Ďalšie naše zastavenie nasledovalo v minipivovare Valášek vo Vsetíne. Nachádza sa pri výpadovke v Dolnej Jasénke, kúsok od starého pivovaru. Vo svojej ponuke má 11,5% svetlé aj tmavé pivo + vždy nejaké špeciály. V čase našej návštevy sa konali pred pivovarom pivovarské slávnosti, bohužial pre nepriazeň počasia bolo pri stánkoch minimum ľudí.

Po ochutnávke skvelého svetlého piva sme sa vydali do Valašského Meziříčí, kde sme v reštaurácii Rajka, kúsok od autobusovej stanice, dobrý obed zapili ešte lepším ležiakom BON z pivovaru v Zašovej. Musím objektívne povedať, že je to veľmi dobré pivo.

Kúsok ďalej sme sa zastavili v novootvorenom pivovare v Štramberku. Po svetlej 12-tke som mal chuť aj na tmavého Troobacza, bohužial však nebol k dispozícii, práve dozrieval v sudoch.

Aby bolo zadosť učinené aj kultúre, navšívili sme štramberskú trúbu, bohužial pri zostupe sa mi podarilo zrušiť fotoaparát, takže fotky som si vypožičal od Petra Melichárka a Richarda Chodoru, samozrejme s ich dovolením. No čo, šikovným patrí svet.

Od Štramberka je na dohodenie kameňom Kopřivnice, kde sa nám vo viacerých reštauráciách dostalo informácie, že miestny minipivovar už nevarí a je zatvorený - aj s majiteľom....

Ďalej nasledovala návšteva v Hukvaldoch, miestne pivo aspoň podľa pohľadu na stoly okolo chutilo hlavne cezpoľným, nás nevynímajúc. Chuťovo bola miestna 12-tka "iná ", ale veľmi chutná.

Hlad je mocný, preto naša nasledujúca zastávka bola spojená s večerou v reštaurácii u Chýlků, kde točia vynikajúci Ostravar 12. Toto pivo je fakt výborné, a je dôkazom, že aj vo veľkom pivovare sa dá uvariť dobré pivo.

Potom nasledovala návšteva v Pivnej pohotovosti pivovaru Ostravar, s kompletným sortimentom miestneho pivovaru a pivovarov Braník a Staropramen . Taktiež zberatelia si tu prídu na svoje. Záver prvého dňa vyplnil presun do neďalekého Hlučína, kde sme sa ubytovali v miestnom penzióne, a potom už hurá na Avara...

Tento minipivovar sa nachádza v rohu námestia, môžete si posedieť ako vo vnútri, tak aj na zahradke. Svetlé pivo-vynikajúce, škoda, že som po dlhom dni nenašiel silu skúsiť aj tmavého Dérera. Snáď niekedy na budúce....

Po nevyhnutných ranných úkonoch sme vyštartovali smerom na Opavu, s nádejou, že ešte stihneme opavské pivo ochutnať. Tak ako predchádzajúci deň po Ostravu jasne na podnikoch dominoval Radegast, v Ostrave a za ňou smerom na Opavu zase dominoval Ostravar.

Prvými lastovičkami, že vchádzame do oblasti Zlatovaru boli vývesné štíty v Kravařoch a Velkých Hošticiach. Potom už nasledovala Opava. Keďže v pivovarskej otvárali až o 10:00, využili sme čas na prehliadku Opavy. Cca po hodinovom chodení sme našli okrem pivovarskej reštaurácie len 1 (!!!) podnik s výveskou Zlatovaru.

Po otvorení reštaurácie sme vošli do vnútra a mysleli sme si, že budeme prví, na naše počudovanie však bolo niekoľko stolov už obsadených a reštaurácia sa pomaly zapĺňala. Na čape mali svetlú jedenástku a dvanástku, podľa slov pána vrchného obe varené v Litovli. Na otázku, či sa ešte niekedy bude variť pivo v Opave sme dostali odpoveď: "to ví je Bůh", ale asi nie, lebo všetci zamestnanci dostali výpoveď a zadnú časť pivovaru prestavujú na obchodný dom. Na ďalšiu otázku ohľadom varenia piva licenčne v Poľsku nám vrchný odpovedal, že to sú len medové motúzy pána majiteľa, a že o tom nikto nič nevie... No čo už, môžem si povedať, že som ocutnal Zlatovara, keby ho nedajbože definitívne zavreli.

Naša ďaľšia cesta smerovala na Bruntál, kde bolo hneď jasné, že vchádzame do teritótria Holby. Vývesné štíty tohto pivovaru (Holba, aspoň pre mňa, je veľmi dobré a pitelné pivo) sme míňali prakticky po celej ceste cez Rýmařov, Horní Město, Králíky až do Hanušovíc. Vo viacerých podnikoch sme sa stretli s tmavým pivom z Litovla ako s prítočom Holby.

Čo sa týka Rýmařova: tento bývalý minipivovar ukoristilo na miestne podmienky trochu exotické Starobrno. V pivovare sme sa dozvedeli, že miestne pivo by sa snáď ešte niekedy variť mohlo, ale je to otázka budúcnosti.

Na obed sme sa stavili v Hanušoviciach, kde je zrejmé, že tu majú vlastný pivovar. V reštaurácii Lidový dům, sme výborný obed za ľudové ceny zapili vynikjúcou Holbou 11 - Šerákom.

Cieľom druhého dňa bol Žamberk a jeho "Kanec". Po ceste sme sa ešte zastavili pozrieť si múzeum Československého medzivojnového opevnenia, návštevu ktorého sme zapili čím iným než Holbou 11 v nasledujúcej dedinke.

Po ubytovaní v kempe v Žamberku sme sa vydali hľadať miesty minipivovar. Nakoľko sa nachádza presne na opačnej strane mesta ako je kemp, poriadne nám vysmädlo, takže sme využili a ochutnali sme celý sortiment pivovaru: svetlú 10, 12, 13-tku a tmavú 14-tku. Mňa najviac oslovila desiatka, ale ani ostatné pivá by sa v tvrdej konkurencii určite nestratili. Je to naozaj poctivé pivo. Presun do kempu sme zavŕšili ešte jednou Holbou a potom sme sa odobrali na zaslúžený odpočinok.