Štartuje jedna z najväčších marketingových kampaní v histórii STEIGRA

Jednu z najväčších marketingových kampaní vo svojej histórii spúšťa od 1.júna 2008 Pivovar STEIGER, a.s., Vyhne. Základom rebrandingu je nová profilácia značky STEIGER , založená na legende o jašteričkách a nájdení zlata v Banskej Štiavnici. Verejnosť by malo zaujať 150 bilbordov, 110 rozhlasových spotov, viac ako 700.000 výtlačkov grafickej kampane v printových médiách a zlatým klincom je turné legendárnej skupiny OLYMPIC v deviatich slovenských mestách. Oficiálny názov podujatia, ktoré začína 6.júna 2008 v Humennom je OLYMPIC tour 2008 - Tour piva a dobrej hudby. Na marketingové akcie plánuje pivovar STEIGER tento rok vynaložiť celkovo 35 miliónov korún, čo je na malý pivovar obrovská čiastka. Informoval o tom manažér marketingu Emil Mihálik. Dodal, že pivovar STEIGER mení nielen svoju pečať, ale dolaďuje aj logo, etikety a celý podporný marketing. Autorom novej grafiky je dizajnér Vladimír Kovařík z Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Pivovar tiež zavádza označenia classic pre 10-stupňové, premium pre 11-stupňové a gold pre 12-stupňové pivá, aké sa používajú v Česku. ,,Predchádzajúce profilácie „Kráľovský pivovar“ a „Templárski rytieri“ sa neosvedčili, navyše spojenie vyhnianskeho piva s templárskymi rytiermi je historicky sporné. Nová profilácia, založená na legende o nájdení zlata v Banskej Štiavnici, je ľúbivá, pomerne vierohodná a nie účelovo vytvorená,“ povedal E.Mihálik. Poukázal na väzbu pivovaru na Banskú Štiavnicu, ktorá mnoho rokov pivovar vo Vyhniach vlastnila. „Hoci zlato a striebro sa už zo zeme vyťažilo, legenda o zlatom poklade pokračuje v zlatistom pive Steiger z Vyhní. Aj názov Steiger je spätý s banskoštiavnickým baníctvom, keďže znamená banský majster, predák. Spojenie s baníckou tradíciou má vyjadrovať aj nápis DAJ BOH ŠŤASTIA po latinsky DA DEUS FORTUNAE na novej pečati pivovaru. Okrem pečate dochádza v STEIGRI aj k zmene etikiet na fľašiach. Odlišná bude aj plechovka, v ktorej sa tento zlatistý mok predáva. Nie je lesklá, ale matná, čím vytvára pocit, že nápoj je vychladený," dodal E.Mihálik. Doplňujúce údaje Legenda o jašteričkách: ,,Jedného dňa uvidel chudobný pastier dve jašteričky. Jedna bola zlatá, druhá strieborná. A tu zrazu obe vkĺzli pod kameň. Pastier kameň odvalil a oslepila ho jasná žiara. Pod ním ležali dve hrudky, jedna zlatá, druhá strieborná. V tomto mieste vychádzala na povrch zlatá a strieborná žila, ktorá priniesla ľuďom v okolí veľké bohatstvo. Legenda o zlatom poklade jašteríc našla pokračovanie v zlatistom moku z Vyhní a našla svoje miesto aj v novej pivnej pečati, ktorú začal STEIGER v tomto roku používať“ Jašteričky v pečati nahradili templárskeho rytiera, ktorého používanie nadväzovalo na tradíciu varenia piva vo Vyhniach známu od roku 1473. Po templároch sa v kláštore vo Vyhniach, ktorý disponoval vlastným hospodárstvom, usadili mnísi johaniti, neskôr jezuiti. Mnísi veľmi rýchlo spoznali kvalitu miestnej vody, a tak sa stali prvými vyhnianskymi pivovarníkmi. Podľa tradície práve oni založili pivovar v roku 1473 a pivo varili nielen pre seba a najbližšie okolie, ale aj pre obchodníkov prechádzajúcich cez Banskú Štiavnicu do údolia Hrona, odkiaľ potom putovali za svojimi obchodmi ďalej. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o pivovare pochádza z roku 1524. Dokument hovorí o súhlase, ktorý dala kráľovná Mária mestu Banská Štiavnica na varenie piva vo vyhnianskom pivovare. Malé a stredné pivovary vymierajú a aj na Slovensku už zostali len poslední mohykáni. Najväčším z najmenších pivovarov ( ktorých ročná kapacita neprevyšuje 200.000 hl), je práve vyhniansky STEIGER. Medzi slovenskými pivovarmi má niekoľko špecifík, na ktoré je patrične hrdý. K tromfom pivovaru patria: história, klasické technológie a mimoriadne obľúbená čierna jedenástka. K prednostiam vyhnianskeho pivovaru patria kvalitná voda prameniaca v Štiavnických horách a najmä klasický spôsob výroby piva, za pomoci modernej technológie. Každá stupňovitosť piva sa varí samostatne. Dávkovanie surovín a proces varenia sú presné, bez vplyvu ľudského faktora. Najdôležitejšia časť výrobného procesu -kvasenie má dve fázy. Prvé kvasenie je do 10 dní v klasických otvorených kadiach - spilkách. Druhé je dokvášanie - alebo takzvané ležanie, prebieha v pivnici po dobu 30 až 35 dní v ležiackych tankoch. Veľkovýroba sa tento náročný proces často snaží riešiť jedným cyklom v CK tankoch za pár dní. Aj proces samostatného varenia každej stupňovitosti býva väčšinou nahradený riedením piva vyššej stupňovitosti na nižšiu pomocou vody. Steiger sa takýmto „vymoženostiam“ vyhýba a snaží sa v náročnom prostredí dominantných pivovarníckych spoločnosti presadiť kvalitou. STEIGER vsadil na klasickú chuť piva. Vyrába sa klasickou technológiou ktorá sa líši od pív z veľkovýroby používaním iba tradičných pivných surovín, sladu, chmeľu, vody a pivovarských kvasníc. Preto sa vyznačuje primeranou a príjemnou horkosťou a prirodzené kvasenie s dlhodobým ležaním mu ponecháva typické chuťové a aromatické znaky z použitých surovín. Pomalé a prirodzené nasycovanie piva kysličníkom počas dlhého kvasenia sa odrazí aj v pene. Pivovar Steiger, a.s., Vyhne po piatich stratových rokoch zaznamenal za roku 2007 konečne zisk vo výške 4,837 milióna Sk, pri celkových tržbách 278 miliónov Sk a celkovom výstave (predanej produkcii) 157 516 hektolitrov piva. Spoločnosť za obrat k ziskovosti vďačí novej obchodnej filozofii nového manažmentu, ktorý nastúpil po zmene vlastníckych pomerov v roku 2006. Pivovar zvýšil dôraz na kvalitu produkcie, ale aj na výrobu a distribúciu značiek iných pivovarov. V roku 2008 by sa to malo prejaviť ďalším zvýšením tržieb o 100 miliónov Sk. V Steigri chcú v tomto roku navariť takmer 200.000 hektolitrov piva. Steiger Vyhne vyrába pivo plzenského typu klasickou technológiou. Celkovo sa vo Vyhniach varí 6 druhov fľaškového, 2 druhy v plechovkách a 5 druhov sudového piva.