Víkendová pivná Praha

Keďže nás s manželkou čaká na jari tohto roka jedna malá, no dôležitá zmena, snažím sa využiť ešte všetky možnosti, ktoré obohatia moje srdce pivára. Sama manželka!!! mi navrhla, či by som nechcel na víkend zájsť do Prahy a popiť nejaké to pivko (záviďte J). Tak sme sa teda zbalili a v piatok 11.1. na obed sme vyrazili smer Praha. Podvečer, po ubytovaní sme vyrazili do nočného mesta... Prvou zastávkou bola Pivná galéria v Holešovicích. (internet mi prezradil že aktuálne sa degustuje Dačický 12 a novinka Opat 16). Na moje sklamanie zhodne s naším príchodom pán Vaněk zvesil cedulku Opata.... Sakra, minul som ho.... Alebo on mňa?... No nič, ale aj Rychtář Natur (12-tka kvasnicová) bola lahôdka. Fľaškového Orval-a a Zvíkovského raráška vo fľaškových podobách spomenie už len pre poriadok.... Druhou plánovanou zastávkou bol Suchdolský Jeník. So 4 prestupmi sme nakoniec vystúpili pred univerzitou v Suchdole. Jeden ochotný študent nás nasmeroval na reštauráciu Na Farmě kde (podľa netu samozrejme) točia Jeníka. Aká bola moja radosť keď na ceduli vonku bolo napísané: bla, bla, Suchdolský Jeník 27,-. Paráda Sadáme do vnútra, pýtame jedálny lístok a Jeníka... Citujem: Bohužel.... Ale mám tu Plzničku, světlého a tmavého Kozlíka a Gambrinus. Chcel som poďakovať a ísť, ale pohľad na moju hladnú manželku to zmenil (to viete s tehotnými, hladnými, potenciálne naštvanými ženami nie je žiadna sranda...) Zvolil som to najmenšie zlo - Kozel a Prazdroj. Obzvlášť Kozel mi vôbec nechutil. Prazdroj bol obstojný aj keď ja vyznávam iné pivá... Čo s jemne pripokazeným večerom? Síce to bolo v pláne až na sobotu ale rozhodnutie bolo jasné: nový minipivovar U Bansethů. Keď sme vstúpili do vnútra, našťastie sa nám podarilo ukoristiť posledné dve miesta. Bolo síce 20 minút pred zavieračkou, ale obsluha nám bez problémov doniesla pivo (teda mne pivo, manželke kolu). Svetlá 13-tka aj polotmavá 11-tka boli výborné. Chuť, teplota, skrátka všetko bolo tak ako má byť... Len pre poriadok: polotmavé u mňa vyhralo o prsia.... Prostredie, pivo, cena, obsluha a všetko bolo na výbornej úrovni – takže všetkým návštevu odporúčam, treba to zažiť. Po zlom rozbehu aspoň dobrý koniec dňa... V sobotu sme ráno zaskočili na burzu zberateľov pivných suvenírov, potom si manželka vybavila svoju obľúbenú galantériu a už sme sa vrhli do pivnej Prahy. Keďže som už dlho nebol u Medvídků – zaskočili sme tam na obed a pivo. Priznám sa OldGott patrí medzi moje obľúbené mini. Obed bol dobrý, ceny vyššie (sú skôr zameraní na zahraničnú klientelu – s nami tam jedla skupina Fínov a Rusov) ale vo výsledku bolo všetko v poriadku. Pozdravujem pána, ktorý nás obsluhoval – našiel si čas na debatu o minipivovaroch aj napriek očividnej časovej tiesni.... Napodiv poznal aj náš „nový“ slovenský minipivovar v Kvačanoch – tam mieri na dovolenku. Želám mu: Na zdravie! Následne sme sa presunuli do Novoměstského pivovaru, kde nás našťastie nevyhodili J, ale už po jednom pive sme sa zdvihli k odchodu, neviem, niečo mi na pive nepasovalo, nehovorím, že nebolo dobré, ale nebolo tak nejak ono... Nasledujúcu hodinku sme strávili v príjemnom rozhovore s Honzom Kočkom v Pivovarskom klube v Karlíne (ja som na degustáciu zvolil The Troobacz-a a Gulden Draak-a - výborné a zvláštne zároveň, hlave ten drak) Podľa rozhovoru s Honzom prípravy na Kocourovi finišujú a ja mu držím palce, aby sa všetko podarilo podľa jeho predstáv. A nielen čo sa týka minipivovaru ale aj jeho aktivít súvisiacich s pivnou osvetou. Honza bol ešte tak ochotný, že nás hodil až priamo pred Klášterní pivovar Strahov, tam sme zotrvali relatívne krátko, ochutnal som jedno „jantárové“ a jedno tmavé, zaplatili sme a išli ďalej. Bolo vidno, že aj tento pivovar je zameraný hlavne na zahraničnú klientelu – to však na dobrej chuti piva nič neuberalo. Keďže sa už priblížil večer a hlad je sviňa, zapadli sme do Zlatej kovadliny v Holešoviciach, kde sme plánovali zostať až do večera. Březňák 10, ktorý tam točia nemal chybu.... Zlatopramen 12, ktorý som tiež vyskúšal (teoreticky to mal byť o 2 stupne lepší zážitok) však svojmu bratovi z Velkého Března len pozeral na chrbát. Keď sme sa pomaly dvíhali na cestu domov, hodil som na manželku psie oči, ktoré zabrali a za chvíľu sme miesto električky sedeli V Zákoutí a popíjal som fantastického Skaláka z Malého Rohozca. Tu som našiel dnešného víťaza. Cestou domou som ešte zopakoval psie oči keď sme míňali reštauráciu U radnice na Žižkove a za chvíľu predo mnou stál..... Krakonoš! Áno, v čase našej návštevy bola reštaurácia kompletne prezlečená do trutnovských farieb. Paráda. Na pípe bola 10-tka a 11-ka, podľa obsluhujúcej pani býva aj kvasnicová 12-tka. Pivo bolo – no výborné.... Spolu s Rohozcom jasní víťazi. Večer som mohol už len zhodnotiť: 110% spokojnosť. V nedeľu sme sa vydali na spiatočnú cestu. Po ceste som plánoval zastávku na Dačického a Rebela. Moja radosť nemala medzí keď sme našli v Ronove nad Doubravou otvorený podnik – Restaurace V tunelu – kde pípu doplňoval okrem spomínaného Dačického 12 a Rebela 10 aj Zlatopramen 11. Ďalej to bolo horšie. Sadli sme si k volnému stolu a viac ako 15 minút (slovom: pätnásť) minút si nás nikto ani nevšimol!!! Príchod 10:40 – odchod 10:56. A to pani chodila k vedľajším stolom, pri nich vybavovala opakované objednávky, bavila sa s ostatnými pri bare, ale na nás si čas nenašla..... L Tak sme sa pekne zdvihli a išli ďalej.... Takže len Vás chcem upozorniť, aj keď nerád: dobre si rozmyslite návštevu tohoto podniku... Bol som z toho taký znechutený, že najbližšie sme zastavili až v Prostějove v minipivovare. Tam mi náladu vylepšili vynikajúcim pivom a dobrým obedom. Možno budem vyzerať divne, ale to višňové mi vyložene chutilo J. Jednu pripomienku ale mám: Človek idúci okolo nemá šancu zistiť, že vo dvore sa nachádza reštaurácia, natož minipivovar. Takže cedulka z ulice by neškodila, myslím.... Napriek tomu to asi ľudia poznajú, pretože okolo 14:00 tam bolo vcelku plno... Krátku zastávku sme spravili už len u pána Plhala v Kobeřiciach – taktiež domáci varič (zrovna išiel zakvášať) a potom sme už len smerovali domov, zregenerovať sa pre novým pracovným týždňom. Jedna z posledných výprav za pivom (aspoň na čas) mala svoje pozitíva aj negatíva, ale myslím, že toho lepšieho bolo viac. Dalibor Hanzel PS: Fotky použité v článku sú stiahnuté z rôznych webových stránok, za čo ich majiteľom ďakujem.