Naša dovolenka v Čechách 2006 (I.)

Tento rok som pre opis našej dovolenky nezvolil súvislé písanie, skôr som sa zameral na najzaujímavejšie zážitky jednotlivých dní. A to, že ich bolo dosť Vám určite vysvetlovať nemusím. Takže čo viac dodať? Príjemné čítanie.

Deň prvý – V Okříškach sa dobre darí, pivári sú ako v raji

Keď by som niekomu povedal meno tohoto mestečka, či skôr väčšej obce, zväčša by nevedel zareagovať.

Táto malá obec na Vysočine je skôr známa ako železničný uzol, než ako raj pre pivára. Po celodennej ceste sme sa na noc zložili v miestnom hoteli a po večeri sme vyrazili na prechádzku po obci. S údivom sme zistili, že sa v nej nachádzajú minimálne 4 podniky (možno viac, my sme našli 4), kde si človek môže ovlažiť hrdlo točeným pivom. Tieto podniky ponúkajú (teraz si sadnite, ak už nesedíte) celkom 10 značiek točeného piva, a jedno lepšie ako druhé. Po obchôdzke všetkých podnikov môžete byť „bohatší“ o: Ježka, Bohemia Regent, Černú Horu, Hostana, Poutníka, z väčších Starobrno, Bažanta, Budvar a všadeprítomný Prazdroj a Géčko.

Keď som to všetko spočítal, oblial ma pot. Bohužial sme tam spali len jednu noc...... Takže, keď budete mať cestu cez Okříšky, určite sa stavte, to svoje si tu určite vyberiete.

Jediným obláčikom dňa bolo to, že pri návšteve u Xavera v Blučine nemali zrovna narazený sud domáceho piva. Už som síce mal tú česť s 15-tkou Františkom na jari tohto roku, ale keby mali, určite by som ochutnal. No snáď nabudúce.

Deň druhý - Od Rebela k Poutníkovi

Druhý deň našej dovolenky ozdobilo stretnutie s kvasnicovým Rebelom v novootvorenej pivovarskej reštaurácii. Tá sa nachádza hneď vedľa hlavného vchodu do pivovaru.

Čo sa týka piva: nefiltrované je nefiltrované (Rebel 12), ale ani ich 11-tka nebola zlá. Otvorenie značkovej reštaurácie možno hodnotiť ako výborný počin. Po krátkom presune sme na obed zakotvili v Pelhřimove a ako správny a navyše smädný pútnik som si vychutnal Poutníka. Tak ako vždy nemal chybu.

Večer sme už len doplnili zbierku skvelého piva kvasnicovým třeboňským priamo z pivovaru.

Deň tretí – Kde domov můj – ja už odpoveď poznám: Strakonice

Rád by som použil slová českej hymny, pretože do bodky vystihujú situáciu, ktorú sme zažili.

Na úvod treba povedať, že počas tohtoročnej dovolenky som zámerne vyberal naše etapové mestá podľa toho ako mi minulý rok chutilo miestne pivko. Strakonice boli jasná volba. Po ubytovaní sme vyrazili do mesta. Malý krčmička, kde sme sedeli minulý rok však bola zatvorená, tak sme boli nútení nájsť si niečo nové. Po odporúčaní jedného pána sme sa vybrali smerom k hotelu Švada Dudák, podľa názvu by človek predpokladal že tam narazí na strakonické. Pán hlavný nás však schladil, že majú len G10 a Plzeň a povedal, že v meste sa skoro vôbec strakonické zohnať nedá....???

Našťastie presne oproti hotelu bola malá krčmička, kde mali na čape ako 10-tku tak aj 12-tku Dudáka. Vtedy som pil svoju najúžasnejšiu strakonickú desiatku v živote. To bola slasť.
V tej chvíli som sa do Strakoníc a hlavne do strakonického piva zamiloval. Pánovi hlavnému by som len odporučil, aby otvoril oči (fyzicky aj pivne) a pozrel sa z okna a uvidí podnik, ktorý mu dá ponukou svojho piva bez problémov na frak. Ani nevie o aké dobré pivo prichádza....

Takže ak sa ma niekto spýta, kde je môj druhý domov, bez rozmyslu odpoviem: Strakonice, a čo najbližšie pri pivovare.